V tichom a pokojnom, nikým nerušenom cechu kňazov, práve skonal veľavážený liečiteľ. Tanas bol vždy v službách svetla a dobra, za svoje činy bol odmenený mnohými vecami.
Majetok ho nikdy nezaujímal. Keď cítil, že sa blíži jeho koniec, tak to, čo nazbieral, uložil do malej jaskyne neďaleko svojho domu. Po smrti bol na jeho vlastnú žiadosť prečítaný list:
Tanas wrote:
Drahí priatelia,
rád by som sa s vami podelil ešte o množstvo krásnych zážitkov, ale každý raz musí odísť. Teraz, keď ma už môj Pán povolal k sebe dúfam, že som vám stihol venovať všetko čo som mohol. Za celý ten dlhý život som ani raz neľutoval, že som ho celý venoval vede a výskumu tajomných kúziel a liečivých lektvarov. Všetky moje vedomosti sú už zapísané a som rád, že pomáhajú dobru.
Prišiel čas, aby som prenechal svoj majetok právoplatnému dedičovi. Nikto taký však nejestvuje, preto som sa rozhodol, že ho získa len niekto odvážny a odhodlaný. Ukryl som ho v mojej malej jaskyni, kde som trávil v tichosti hodiny nad štúdiom výroby lektvarov a kde som prvýkrát ochutnal silu svetla, jedu, obratnosti a mnohých iných dovtedy neobjavených lektvarov. Kto chce vojsť do mojej svätyne, nech prelomí môj malý hlavolam...
S úctou, váš vždy verný Tanas